Pre správne fungovanie tohto webu využívame súbory cookies. Ak budete pokračovať v jeho prezeraní, súhlasíte s používaním súborov cookies.Pokračovať Viac informácií    
Jedálne.sk
Informačný portál
hromadného stravovania

Nová registrácia | Zabudnuté heslo
Hľadanie na webe
Vyhľadajte si dodávateľa v databázi
Napíšte nám odkaz
Hodnotenie článku:       
Cukor a bič. Čím túto metódu nahradiť?

Cukor a bič. Čím túto metódu nahradiť?

Vložené 16.8.2017 | Autor: Pavel Ludvík
Systém odmien a zamestnaneckých výhod, alebo akýkoľvek iný systém motivácie pracovníkov založený na metóde cukor a bič v školskom stravovaní nefunguje. Čím ho nahradiť, aby v jedálňach pracovali dostatočne motivovaní ľudia?

Jeden z často používaných spôsobov, ako prinútiť zamestnanca k väčšiemu výkonu, je metóda cukor a bič. Používa sa nielen vo firmách a organizáciách, ale aj pri výchove detí, v športe alebo pri výučbe v školách. Nechceš pracovať, nerobíš to, čo máš, tu máš bičom. Pracuješ dobre, odmeníme ťa sladkosťou. Na tento nástroj sme si väčšinou zvykli a zvykli sme si tiež (alebo si nevšímame), že neprináša práve najlepšie výsledky.

Prinútiť kuchárky k väčším výkonom, alebo k tomu, aby začali variť inak, začína byť dnes problém. Niektoré z nich prestávajú reagovať na všetky stimuly, i na cukor, i na bič. Je táto metóda vôbec správna cesta? Možno ju niečím nahradiť?

Cukor a bič veľa nefungujú

Možností, ako ponúknuť cukor, nie je v školskom stravovaní moc. Snaha poskytnúť odmenu narazí na odpor riaditeľa: Nemám na to peniaze.

V mnohých firmách sa poskytujú benefity a zamestnanecké výhody, ale v školskom stravovaní?
- Týždeň dovolenky navyše. - A kto bude v školskom roku variť?

- Stravné lístky, poukážky, darčekové kupóny. - Neprejde u riaditeľa, škola na to nie je zariadená.

- Služobné auto. - K smiechu. V našej škole? A kam na ňom jazdiť?

- Firemné škôlka. Služobné mobil. Povýšenie. - Každému, kto školské stravovanie aspoň trochu pozná, je zo samotného zoznamu jasné, že tieto cukríky sú nedostatkovým tovarom.

Ani medzi spôsobmi použitia biča nie je žiadna voľba:
- Prídeš o prémie. - Veď žiadne nemám. Osobné mi zobrali pred 3 rokmi.

- Znížime ti plat. - Nemôžete, je daný tabuľkami.

- Prepustíme ťa. - Môžete to vyskúšať, som zvedavá, kde nájdete náhradu.

Najmä posledná hrozba hrozí, že sa obráti proti vedúcej jedálne. Kuchárok začína byť nedostatok a hlavne v malých dedinách dobre vedia, čo to znamená, keď jediná kuchárka nepríde do práce.

Metóda cukru a biča sa teda pre motivovanie kuchárok veľmi nehodí. Má svojich priaznivcov aj odporcov, mnoho odborníkov ju považuje za prekonanú, málo motivujúcu, vhodnú do jednoduchších situácií, než ktorými v súčasnej spoločnosti denne prechádzame. Dôvodom, prečo ju nepoužívať, je tiež to, že vedúca jedálne pre ňu nemá vhodné nástroje.

Existujú aj iné spôsoby motivácie

Existujú však aj iné spôsoby, ako motivovať pracovníkov. Často vychádzajú z vnútornej podstaty ľudí, pracovník jednoducho cíti, že jeho práca je tá pravá, že je v súlade s jeho životným presvedčením. Takýto motív je veľmi účinný. Ťahať človeka vpred môže súlad práce s jeho životným presvedčením, rebríček hodnôt zamestnávateľa, zaujímavosť práce, možnosť čoskoro sa vrátiť domov a venovať sa rodine, atmosféra v pracovnom tíme, ocenenie významu jeho práce a pod.

Je zrejmé, že to vnútorné nútenie musí mať pracovník čiastočne v sebe a čiastočne k nemu musí prispieť vedúci jedálne, niekedy v spolupráci s vedením školy.

Za účinnú sa považuje aj motivácia vlastným príkladom: nielen vlastnou prácou, ale aj pracovnými a životnými postojmi, premýšľaním z hľadiska budúcnosti svojej, pracovného tímu alebo stravníkov, rozvíjaním vzťahov medzi ľuďmi a rodinami a pod. Aj tak môže vedúca jedálne pôsobiť na svojich podriadených.

Príklady z praxe

Kuchárka z jednej jedálne rozprávala: Pracovala som u veľkej gastronomickej spoločnosti, ktorá prevádzkovala viac jedální. Všadeprítomný stres, nereálne požiadavky na výkon, neustále nadčasy, nedalo sa zastaviť, s jedlom si trochu pohrať, rýchlo do varnice a ďalšie ..."  Keď nastúpila do školskej jedálne, oceňovala, že sa môže zastaviť, vymyslieť občas niečo nové, nielen receptúru, ale aj spôsob naservírovania a pod.

Mnoho mužov nerobí v školskom stravovaní. Tí, ktorí v ňom pôsobia, sa tam často dostali z náročných pozícií v reštauráciách a hoteloch, kde bolo pravidlom striedanie krátkych a dlhých zmien, niekedy aj dlho do noci. Prešli do školského stravovania, pretože tam pracovná doba končí skoro popoludní a majú tak dostatok času, aby sa mohli venovať svojim deťom. Cíti, že rodina im za to stojí.

Keď sa kuchárok sťažujúcich sa na neuveriteľne nízke platy spýtate, čo ich teda v školskej jedálni drží, niekedy odpovie: Máme tu výbornú partiu. Viete, koľko sa tu nasmejete? A tie akcie čo robíme! Keď sa zamaskujeme za čertov a Mikuláša a servírujeme deťom mikulášske menu, keď vidíme ich reakcie, to sa nedá opísať." Úlohou vedúcej jedálne je takú partiu budovať a je dobré, že v mnohých jedálňach sa to tiež deje.

S blížiacim sa koncom každého školského roka sú z jedální počuť ponosy na pribúdajúcu únavu. Napriek tomu sa však o letných prázdninách niektoré kuchárky vydajú variť na letné tábory: improvizované podmienky, horúčavy, záprah od rána do večera. Spýtajte sa, čo ich k tomu ťahá. Sú to len peniaze alebo v tom je niečo iné?

Vedúca jednej školskej jedálne bola hodnotovo jasne orientovaná na deti. Ich zdravý vývoj, psychický i fyzický, zdravé stravovanie, pohoda v jedálni - to všetko bolo zmyslom jej života. To ju nielen napĺňalo, pomáhalo preniesť cez všetky problémy a nepríjemnosti v práci. Rovnako to slúžilo ako vzor podriadeným a motivovalo ich to.

Vnútornú motiváciu nemožno použiť ako šablónu

Problém je, že na každého pracovníka platí niečo iné. Jeden nemá rád nadčasy a hlavne chce z práce čoskoro domov, druhý je rád, keď sa o ňom hovorí, keď je oceňovaný, tretiemu dáva nové sily dobrá atmosféra v práci. Ako nájsť to správne, čím pracovníka motivovať, to je veľkou a neľahkou úlohou vedúcej jedálne. Všetky spôsoby motivácie však majú jednu nevýhodu. Psychológovia sa zhodujú v tom, že sú ľudia, ktorí sa motivovať nedajú vôbec. Prajme školským jedálňam, aby v nich takí nepracovali.

Na záver malý test

Test nie je len pre kuchárky alebo vedúce školských jedální, môže sa ho zúčastniť každý, aj keď pracuje na úrade, v zdravotníctve, vo firmách. Odpovedzte si na dve otázky:
- Čo vás vo vašom zamestnaní motivuje k práci?
- Čo by ste vo vašom zamestnaní ocenili naviac?

Budeme radi, keď svoje odpovede vpíšete aj do diskusie pod týmto článkom.

Ing. Pavel Ludvík je vedúcim redakcie portálu Jedálne.sk

Diskusia k článku:
Nikto zatiaľ článok nekomentoval. Buďte prvý!

Sponzori portálu
TOP články mesiaca
Späť nahor
Partnerské portály:
Jídelny.cz, s.r.o., Farského 638/14, 326 00 Plzeň - Východní Předměstí, Česká republika
Telefón: +420 731 331 095, e-mail: info@jidelny.cz